Pustevny obytným autom: kam na víkend s obytkou 2026

Pustevny obytným autom sme vyrazili preskúmať počas víkendu 4.-6. septembra. Z Prahy sme vyštartovali v piatok popoludní, večer dorazili do Trojanovíc a na ďalší deň sme si naplánovali celý výlet cez Pustevny, Radegasta až na Radhošť. So psom sme nakoniec prešli približne 13 km a práve vďaka obytnému autu sme si mohli víkend naplánovať bez zbytočného naháňania.

Do Trojanovíc sme dorazili v piatok neskoro večer

Z Prahy sme vyrazili v piatok popoludní smerom na Hradec Králové. Odtiaľ sme pokračovali ďalej na Olomouc a následne cez Mohelnicu a Frenštát pod Radhoštěm do Trojanovíc. Cesta bola počas nášho výjazdu príjemná a bez väčších komplikácií. Do Trojanovíc sme dorazili približne o 23.00.

Pri našej trase sme ocenili najmä diaľničné úseky, ktoré sú už hotové - súvislé to však ešte nie je. Z Prahy do Hradca Králové sme išli po hotovej D11 s menšou opravou, ďalej už po hotových kusoch D35. Medzi Opatovcom a Mohelnicou sa ale stále stavia, takže tento vyše tridsaťkilometrový úsek sme museli obísť po starej ceste I/35. Až pri Mohelnici sme sa opäť napojili na dokončenú diaľnicu, ktorá odtiaľ už súvisle vedie až k D1 pri Lipníku nad Bečvou, a odtiaľ sme pokračovali na Frenštát pod Radhoštěm.

Toto je náš pohľad na trasu z Prahy - ak vyrážate zo Slovenska, na Pustevny dorazíte z úplne inej strany. Cieľ je ale rovnaký: Trojanovice tesne pod Pustevnami. Informácie o parkovaní, lanovke aj cenách nižšie platia bez ohľadu na to, odkiaľ vyrážate.

Naším cieľom bolo prísť večer do Trojanovíc, zaparkovať obytné auto a ráno mať Pustevny na dosah. Práve Trojanovice sa ukázali ako veľmi praktický východiskový bod na víkendový výlet.

V Trojanoviciach sú pre obytné autá dve zaujímavé možnosti parkovania

Prvou možnosťou je verejné parkovisko P4 - Trojanovice pod Pustevnami, ktoré miestni poznajú skôr pod názvom Stellplatz u Koksaře. Prevádzkuje ho obec Trojanovice a je vhodné pre osobné autá, obytné autá aj autobusy. Počas našej návštevy stálo parkovanie obytného auta 300 Kč na deň, prvých 30 minút je však zdarma - hodí sa to aj ako krátka zastávka alebo servisná pauza pre prechádzajúce obytné autá. Pre karavanistov je zaujímavé najmä zázemie - vyhradené miesta pre obytné vozidlá, servisné miesto na vypustenie šedej vody, možnosť vyprázdnenia toalety, pitná voda a prístupné verejné toalety zdarma nonstop. Za poplatok je možné využiť aj elektrickú prípojku. K dolnej stanici lanovky je to odtiaľto približne 1,3 km.

My sme napokon zvolili iné miesto - servis sme nepotrebovali a rozhodovala hlavne poloha. Zaparkovali sme vyššie pri parkovisku v okolí hotela Ráztoka a Tarzánie, odkiaľ je to k dolnej stanici lanovky len asi 0,5 km. Počas návštevy nás tu parkovanie obytného auta vyšlo na 200 Kč na deň. Na rozdiel od P4 tu ale karty neberú, platí sa len v hotovosti. Noc bola pokojná a ráno nás sprevádzal príjemný zvuk potoka. Pre nás to bola veľmi dobrá kombinácia - obytné auto sme mali poruke a k nástupu na lanovku to bolo len kúsok pešo.

Obe možnosti si pred cestou radšej overte podľa aktuálneho režimu parkoviska. Ceny uvedené v článku sú naše ceny počas návštevy 4.-6. septembra 2026.

Na Pustevny sme vyšli dvojmiestnou lanovkou

Ráno sme od dolnej stanice lanovky vyrážali približne o 10.00. Počasie sa ešte úplne nevyjasnilo, takže sme chvíľu počkali, kým sa oblačnosť začne trhať. Oplatilo sa. Keď sa otvorili výhľady, bolo jasné, že na Pustevny sa neoplatí ponáhľať len preto, aby ste boli hore o pol hodiny skôr.

Lanovka Ráztoka-Pustevny je klasická dvojmiestna sedačková lanovka. Dnešná trasa meria 1 637 metrov a prekonáva prevýšenie 400,1 metra. Horná stanica leží vo výške 1 020 metrov a dolná pri hoteli Ráztoka približne vo výške 620 metrov. Prvá lanovka na Pustevny začala pravidelne premávať už v roku 1940. Podrobnosti o lanovke a jej histórii nájdete na oficiálnej stránke Pusteven.

Jazda je príjemná, ale sedačka nie je uzavretá, takže hore môže byť citeľne chladnejšie ako dole. Pri našej rannej jazde sme to poriadne pocítili - vietor na otvorenej sedačke fúka viac, ako by ste čakali, a bunda sa naozaj zíde.

Lanovku sme využili aj preto, že sme mali so sebou psa

Na výlete sme boli so psom, takže hore sme išli lanovkou a potom sme celú trasu absolvovali pešo. Lanovka umožňuje prepravu psa, bicykla aj kočíka. Pri našej návšteve sme za psa doplácali 60 Kč a tento príplatok platil za cestu tam aj späť.

Priznáme sa, že pred nástupom sme mali trochu obavy - máme bieleho nemeckého špica a na otvorenej sedačkovej lanovke nikdy predtým nebol. Nakoniec nás však príjemne prekvapil, ako to celé zvládol statočne: pokojne sedel medzi nami na sedačke a pozoroval okolie - z jazdy si užil možno viac ako my.

Rovnakú možnosť ocenia cyklisti. Kto si trúfa, môže na Pustevny vyšliapať na bicykli po Knížecí ceste z Ráztoky. Kto nechce celé stúpanie absolvovať, môže si bicykel nechať vyviezť lanovkou a hore pokračovať po hrebeni.

Zaujímavou alternatívou na cestu späť do Ráztoky je kolobežka. Pri hornej stanici si ju môžete požičať a Knížecí cestou zísť dole do Trojanovíc, kde ju vrátite pri dolnej stanici. Počas našej návštevy stálo požičanie kolobežky pri hornej stanici 270 Kč. Aktuálnu cenu si pred cestou radšej overte.

Pozor na poslednú lanovku dolu

Toto je jedna z vecí, ktorú by sme pred výletom nepodcenili. Náš plán bol aj vrátiť sa lanovkou, ale keďže sme chceli prejsť celý hrebeň pešo, prevádzkový čas lanovky bol pre nás dôležitý. Pri našej návšteve sme počítali s posledným spojením o 17.00.

Prevádzkový čas sa počas roka mení. Pred cestou preto odporúčame otvoriť aktuálny cestovný poriadok a cenník lanovky Pustevny. Lístky sme kupovali online - za oboch dospelých tam a späť aj s príplatkom za psa sme zaplatili 660 Kč. Online lístok si tak môžete kúpiť vopred a využiť ho kedykoľvek počas pol roka od nákupu - nejde o permanentku na neobmedzené jazdy, len o dlhšiu platnosť pre jedno použitie. Lístok z pokladne naproti tomu platí len v deň nákupu a vyjde o niečo drahšie.

Po výjazde na Pustevny vás čakajú výhľady a Jurkovičove stavby

Keď sme vystúpili z lanovky, zamierili sme rovno k vyhliadke. Ak vám vyjde počasie, Pustevny ponúkajú krásnu panorámu Beskýd. My sme ráno chvíľu počkali na lepšiu viditeľnosť a ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie.

Potom sme zamierili k dvojici stavieb, kvôli ktorým na Pustevny chodia aj ľudia, ktorých karavaning v živote nenapadol - k Libušíne a Maměnke. Vyzerajú ako z rozprávky, pritom ide o skutočnú architektúru: navrhol ich slovenský architekt Dušan Jurkovič, prácu na nich začal v roku 1897 a obe útulne slávnostne otvorili 6. augusta 1899. Tá výrazná farebnosť a valašské prvky nie sú náhoda - Jurkovič sa pri návrhu inšpiroval miestnou ľudovou architektúrou, a práve preto dnes obe stavby patria k najznámejším stavbám v celých Beskydoch. Históriu Jurkovičových stavieb podrobne opisuje oficiálna stránka Pusteven.

Libušín po požiari takmer nespoznáte

Libušín má navyše príbeh, ktorý stojí za pripomenutie. Dňa 3. marca 2014 ho výrazne poškodil požiar, ktorý zničil najmä pravú časť s umelecky najhodnotnejšou jedálňou. Národní muzeum v prírode potom pristúpilo k vedeckej rekonštrukcii, ktorá trvala šesť rokov. Obnovená jedáleň Libušín sa verejnosti znovu otvorila 30. júla 2020.

Práve tu sme mali pocit, že keby človek o požiari nevedel, pri pohľade na dnešnú stavbu len ťažko spozná, čím si prešla. Rekonštrukcia sa snažila vrátiť objekt čo najbližšie k historickej podobe vrátane tradičných technológií a remeselných postupov. Podrobnosti o obnove Libušína zverejnilo Národní muzeum v přírodě.

Z Pusteven sme pokračovali pešo na Radhošť

Z Pusteven sme sa vydali po modrej turistickej trase smerom na Radhošť. Ukazovateľ na Pustevnách uvádza dĺžku trasy 4 km a nízku náročnosť. Súčasťou je náučný chodník Radegast a cesta je vhodná pre peších, cyklistov aj deti.

Cestou je množstvo vyhliadok, odkiaľ sa otvára pohľad do kraja - dolu sa tiahne zvlnená krajina Valašska s roztrúsenými dedinami a lúkami, v diaľke sa dvíhajú ďalšie hrebene Beskýd. Za jasného počasia je odtiaľ vidieť aj Lysú horu, najvyšší vrchol celých Moravskosliezskych Beskýd.

Celú cestu tam aj späť sme si napokon prešli pešo, aby sme si užili celý hrebeň a výhľady. Nie je to rýchla hodinová prechádzka, ak si chcete cestu naozaj vychutnať. Zastavovali sme, fotili, nechávali psa oddýchnuť a užívali si výhľady. Za celý deň sme prešli približne 13 km.

Pre psa je to poriadna dávka pohybu, takže sme dbali na odpočinok aj pitný režim a tempo prispôsobili jemu, nie našim fotoaparátom. Náš pejsok je však veľmi aktívny a akčný, takže nakoniec odpočívali skôr my ako on. Vodu sme mu samozrejme nosili so sebou, a navyše je po ceste aj niekoľko miest, kde sa pejsok môže napiť. Skôr než sa s pejskom vydáte na podobnú trasu, zvážte jeho kondíciu a zdravotný stav - nie každý pes je zvyknutý na celodenný výlet po horách.

Radegast stojí približne v polovici cesty na Radhošť

Jedným z hlavných orientačných bodov na trase je socha Radegasta, vzdialená od Pusteven približne 1,5 km. Postava sa spája so starými povesťami o pohanskom bohu, ktorému sa pripisovalo spojenie s pohostinnosťou, plodnosťou a úrodou, ale aj so slnkom, vojnou a víťazstvom. Dnes je Radegast jedným zo symbolov celého hrebeňa.

Pri soche sa samozrejme ponúka krátka prestávka a niekoľko povinných fotografií. Je tu aj drobné občerstvenie a toalety - žiadny luxus, klasický suchý záchod čiže kadibudka, ale na rýchlu potrebu to stačí. Ak cestujete s deťmi alebo psom, práve tu sa už oplatí dať si chvíľu na oddych.

Na Radhošti čaká kaplnka svätého Cyrila a Metoda

Cieľom našej pešej trasy bola kaplnka svätého Cyrila a Metoda na vrchole Radhošťa. Samotný Radhošť meria 1 129 metrov a z Pusteven je podľa ukazovateľa vrchol vzdialený 4 km. Za dobrého počasia sa odtiaľ otvárajú výhľady na Beskydy, Valašsko, Jeseníky aj smerom k Malej a Veľkej Fatre.

Kaplnku vysvätili 11. septembra 1898, základný kameň posvätili o dva roky skôr a celá stavba vznikla v byzantskom štýle. A je v tom ešte jedno prvenstvo, ktoré možno nečakáte: podľa projektu Cyrilometodějských pamiatok ide od svojho vzniku o najvyššie položený chrám v celých českých krajinách.

Je to zvláštne miesto. Po niekoľkých kilometroch chôdze sa pred vami zrazu objaví kaplnka na vrchole hory a okolo nej otvorená krajina. Históriu kaplnky a Radhošťa nájdete na stránke Cyrilometodějských pamiatok.

Na obed sme išli do hotela Radegast, večeru sme mali v obytnom aute

Po návrate sme si dali už skôr neskorší obed v hoteli Radegast. Dovnútra sa s pejskom nesmie, vonku je ale dosť miesta na sedenie - objednávať si však musíte vnútri. V okolí hornej stanice lanovky je niekoľko ďalších možností občerstvenia. Počas našej návštevy sa ceny jedál pohybovali približne okolo 250 až 350 Kč na osobu. Kartu tu neberú, len hotovosť - a to je problém na viacerých miestach v okolí, takže hotovosť sa rozhodne oplatí mať pri sebe.

Večeru sme už riešili po svojom - v obytnom aute. Po celom dni na nohách sme ocenili, že sme nemuseli nikam znova jazdiť ani hľadať reštauráciu.

Stezka Valaška je dobrý tip, ak máte viac času

My sme Stezku Valaška tentoraz časovo nestihli, takže ju berieme skôr ako tip na ďalšiu návštevu. Nachádza sa len kúsok od Pusteven a ponúka vyhliadkovú vežu, chodník v korunách stromov, sklenený Skywalk, Himalájsky chodník a ďalšie atrakcie.

Číslam sa nevyhneme ani tu: veža meria 22 metrov, jej vrchol sedí vo výške 1 099 metrov nad morom a chodník vnútri má 220 metrov. Kto má rád drobnosti, nájde tam aj Chodník slávy s odtlačkami rúk a nôh známych rodákov Moravskosliezskeho a Zlínskeho kraja - fajn zastávka pred cestou späť k autu. Aktuálne vstupné je 350 Kč pre dospelého a 270 Kč pre dieťa od 4 do 14 rokov. Aktuálne vstupné a prevádzku si overte na oficiálnej stránke Stezky Valaška.

Do Rožňova sme sa presunuli až večer

Keďže sme mali v pláne v nedeľu navštíviť Valašské múzeum v prírode, po výlete sme sa presunuli do Rožnova pod Radhoštěm. Na noc sme zaparkovali priamo na ulici Palackého pri múzeu, kde bolo večer voľné miesto - cez deň je tu však plno. Kúsok odtiaľ je aj väčšie platené parkovisko, Parkoviště u Mlýnské doliny, kde státie vyjde na 200 Kč na deň.

Toto by som však nebral ako univerzálny tip na legálne nocovanie. My sme tam konkrétne miesto našli, ale pred spaním na ulici vždy odporúčame skontrolovať dopravné značenie a aktuálny režim parkovania. Valašské múzeum samotné sme nechali na ďalší deň, pretože si podľa nás zaslúži vlastný článok.

Koľko toho za deň prejdete a prečo nám Pustevny zabrali takmer celý deň

Naša trasa nebola postavená na tom, že by sme vyšli lanovkou, urobili jednu fotografiu pri Libušíne a išli späť. So psom sme prešli Pustevny, Radegasta, Radhošť a zase späť. Do toho niekoľko zastávok, fotografovanie, obed a presuny po areáli. Výsledkom bolo približne 13 kilometrov za deň.

Na podobný výlet by sme preto vyhradili celý deň. Od dolnej stanice lanovky sme odchádzali okolo 10.00 a čas sme využili naplno. Ak chcete stihnúť aj Stezku Valaška, oplatí sa začať skôr alebo si na Pustevnách naplánovať ďalšiu noc.

Pustevny obytným autom: čo by sme nabudúce urobili rovnako

• Na noc by sme znovu hľadali parkovanie v Trojanoviciach a podľa situácie vyberali medzi P4 a miestom pri Ráztoke.
• Na výjazd lanovkou by sme si nechali časovú rezervu kvôli počasiu.
• So psom by sme znovu išli hore lanovkou a celý hrebeň prešli pešo.
• Na Radhošť by sme si opäť vyhradili celý deň a nikam sa neponáhľali.
• Stezku Valaška by sme nabudúce zaradili ako samostatnú časť programu.

Pustevny sú na víkend s obytným autom prekvapivo jednoduchý cieľ

Na našom víkende sa nám páčilo najmä to, že sme nemuseli nič komplikovať. V piatok večer sme prišli do Trojanovíc, zaparkovali, prenocovali a ráno sme mali lanovku aj celý hrebeň na dosah. Keďže sme cestovali obytným autom a mali so sebou psa, mohli sme tempo prispôsobiť sebe.

Pustevny tak pre nás neboli len rýchlou zastávkou v Beskydoch, ale skutočným víkendovým výletom. Ak vás láka kombinácia obytného auta, hôr, lanovky, Radhošťa a pešieho výletu so psom, vyhraďte si na Pustevny dostatok času. V našom prípade z toho bolo približne 13 kilometrov, niekoľko krásnych výhľadov a večer príjemný návrat do vlastného obytného auta.